Narodil sa 30. marca 1995 v chovnej stanici Tršouka v Hriňovej ako mahagónovo sfarbený leonberger zapísaný pod SHPK 00549. Bol šteňaťom D vrhu a preto dostal meno Danton. Pre nás to však bol a bude vždy len náš - Leo. Lea sme si priviezli ako trojmesačného psíka plemena, o ktorom sme skoro nič nevedeli. Bol to prvý psík v našom novom domove - páničkovia kúpili rodinný dom a do novej domácnosti si mali zobrať nemeckú vlčiačku Sendy, ktorá tesne pred sťahovaním zomrela. Preto sme začali pátrať po novom psíkovi. V českej relácii "Receptár pre každého" bol rozhovor s českou chovateľkou nádherných leonbergských psov. Ich ušľachtilosť a krása nás tak zaujala, že sme začali obvolávať inzeráty na Slovensku a našli sme práve CHS v Hriňovej - Tršouka. Lea sme si doviezli ako "malé" trojmesačné šteňa a tešili sme sa z toho, ako krásne rastie a dospieva. K účasti na výstavách sme sa nedostali, nakoľko zmyslom života v tom období boli naši dvaja maličkí synovia, ktorí nás svojou energiou vyťažovali na 100%. Leo nikdy nezažil ruch výstav, snáď mu to ani nechýbalo, vyrástol na krásneho psa, ktorý neovplýval len svojou majestátnosťou a krásou, ale aj fantastickou povahou. Bol priateľský k deťom a všetkým našim známym, svoj "revír" však dokázal ochrániť vždy.    Na jeseň 2004 sme kúpili berňáka Daga. Asi sme už v kútiku duše tušili, že sa Lejkov život pomaly, ale isto blíži ku koncu. 10 ročný starký bol pre šteniatko "perfektným vychovávateľom". Naučil ho všetko, čo vedel on. Zaujímavé bolo, že aj malý Dago zviedol Lea na nezbednosti, ktoré dovtedy náš starý múdry pes nevystrájal /vyhrabať nejaké tie jamy po záhrade, obhrýzať stromky a podobne/.   Najťažšie chvíle sme zažívali, keď sa u Lea začínali prejavovať príznaky staroby. Veterinár zistil, že trpí zlou funkciou chlopní na hlasivkách, v takmer 11 rokoch už bolo riziko operovať, navyše  trpel dyspláziou bedrových kĺbov a pridružili sa k tomu aj nádory na konečníku. Rozhodnutie ukončiť psove trápenie je najťažším, aké chovateľ musí urobiť. Veríme však, že bolo vyslobodením nášho milovaného psíka z jeho trápenia. V deň paničkiných narodenín 4. januára 2006, sme sa s našim Leom navždy rozlúčili. Zostali nám po ňom spomienky a vlastnosti prenesené na jeho psieho nasledovníka berňáka Daga, ktorý aj keď nie je psom toho istého plemena /nechceli sme druhého leonbergra, lebo žiadny by nenahradil Lea/, i napriek tomu nám často práve Lea pripomína..
   "Leo, ďakujeme za všetky nádherné momenty, ktoré sme spoločne strávili. Vždy budeš mať trvalé miesto v našich srdciach a spomienkach."